Doping v ruskom športe je veľkým problémom už niekoľko rokov, no ako prvý pritiahol mediálnu pozornosť až dokument nemeckej ARD, v ktorom sa hovorilo o štátom podporovanom dopingu podobnom tomu z čias východného Nemecka. Svetová anti-dopingová agentúra (WADA) zverejnila v novembri 2015 správu, v ktorej ostro kritizovala ruskú anti-dopingovú agentúru (RUSADA) a ruskú atletickú federáciu (ARAF).[1][2] V novembri 2015 Medzinárodná atletická federácia suspendovala Rusko z účasti na svetových športových podujatiach na dobu neurčitú z dovôdu veľmi rozšíreného dopingu.
Roky 2001 až 2009 – Prvé náznaky
V roku 2008 bolo sedem ruských atlétov suspendovaných pred OH v Pekingu z dôvodu manipulácie so vzorkami moču. Prezident Medzinárodnej biatlonovej únie, Anders Besseberg vtedy povedal: „Čelíme systematickému dopingu veľkých rozmerov v jednom z najsilnejších tímov sveta.“[3]
Spätná kontrola 7289 krvných vzoriek od 2737 atlétov z rokov 2001 až 2009 ukázala, že počet podozrivých vzoriek „krajiny A“ výrazne prevyšoval počty ostatných krajín.[4] Jeden z autorov správy uviedol, že „krajina A“ je Rusko.[3]
V októbri 2009, generálny tajomník IAAF Pierre Weiss napísal Valentinovi Balachničevovi, že krvné vzorky od ruských atlétov „zaznamenali jedny z najvyšších hodnôt vôbec od začiatku testovania atlétov IAAF“ a že testy z Majstrovstiev sveta 2009 „silne poukazujú na systematické zneužívanie krvného dopingu a produktov príbuzných EPO“.[5]
Roky 2010 až 2014 – Obvinenia zo štátom podporovaného dopingu a dokument ARD
V roku 2010 začal zamestnanec ruskej anti-dopingovej agentúry RUSADA Vitalij Stepanov posielať informácie do svetovej anti-dopingovej agentúry WADA, ktoré obviňujú RUSADU z umožňovania systematického dopingu v ruskej atletike. [6][7] Stepanov uviedol, že počas troch rokov poslal 200 e-mailov a 50 listov.[8] V decembri 2012, Darja Piščalnikova poslala WADE e-mail obsahujúci detaily o štátom podporovanom dopingovom programe v Rusku. Podľa The New York Times, jej e-mail sa dostal k trom vysokým funkcionárom WADY, ale agentúra sa rozhodla, že nebude otvárať samostatné vyšetrovanie a namiesto toho jej e-mail preposlali ruským športovým funkcionárom. [3]
Podľa Stepanova, „aj vo WADE boli ľudia, ktorí nechceli aby sa táto kauza dostala na povrch“, ale ako povedal, práve človek z tejto organizácie ho spojil s ľudmi z ARD.[6] V decembri 2014 ARD odvysielala dokument „Geheimsache Doping: Wie Russland seine Sieger macht“ (Dopingové tajomstvo: Ako Rusko vyrába šampiónov).Dokument obvinil Rusko zo zapojenia sa do systematického dopingu, ktorý popísal ako „východonemecký štýl“.[9] Dokument obsahuje vyjadrenia Stepanova a jeho manželky Júlie Stepanovovej, ktoré obviňujú funkcionárov ruskej atletiky z toho, že dodávali zakázane látky ruským športovcom a na oplátku dostávali 5 percent z príjmov športovcov a že spoločne s ruskými dopingovými komisármi falšovali dopingové kontroly.[10][11]. Ruská bežkyňa Lilija Šobuchová údajne zaplatila 450 tisíc Eur za krytie jej pozitívneho dopingového nálezu.[10]
Rok 2015 – Prvé dôsledky
V janári 2015 rezignuje prezident vtedajšej ARAF Valentin Balachničev na post pokladníka IAAF.[12]
Ako odpoveď na dokument ARD, WADA iniciuje vyšetrovanie, ktorého finálna správa je zverejnená deviateho novembra 2015. [13] Na 323 stranách dokument popisuje široko rozšírený doping a jeho krytie ruskými športovými autoritami. Správa doporučuje označit ARAF ako organizáciu, ktorá sa nespráva podľa svetovych anti-dopingových pravidiel (World Ant-Doping Code) a doporučuje aby IOC neprijímala prihlášky od ARAF až dokým sa ARAF nebude opäť správať podľa pravidiel.[13][14] Trinásteho novembra 2015 IAAF odhlasovala v pomere 22 k 1 zákaz pre ruských atlétov štartovať na svetových atletických podujatiach s okamžitou platnosťou.[15] Ako súčasť opatrení proti ARAF, Rusku bolo odobrané usporiadanie Majstrovstiev sveta v chôdzi 2016 (Čeboksary), Juniorské majstrovstvá sveta 2016 (Kazaň) a ARAF mal zveriť riešenie dopingových káuz Arbitrážnemu súdu pre šport (Court of Arbitration for Sport).[15]
ARAF prijal suspenzáciu na dobu neurčitú od IAAF a nepožadoval možnosť vysvetlenia.[16] Úsilie ARAF smerujúce späť k plnému členstvu IAAF bude monitorované päťčlenným tímom pozorovateľov IAAF.[17] Osemnásteho novembra 2015 WADA suspendovala RUSADU, čo znamená, že Rusko odvtedy nemá žiadnu národnú anti-dopingovú agentúru. [18][19]
1417 krvných vzoriek a vzoriek moču zničilo moskovské laboratórium tesne pred príchodom kontroly WADA. (správa WADA z novembra 2015)
V novembri 2015 začalo Francúzsko kriminálne vyšetrovanie bývalého prezidenta IAAF Lamina Diacka, ktorého v roku 2011 obvinili, že prijal úplatok vo výške 1 milión eur od ARAFu za krytie pozitívnych dopingových nálezov minimálne šiestich ruských atlétov.[20]
Január 2016 až Máj 2016 – Pokračovanie dôsledkov
V januári 2016 IAAF vydala doživotný zákaz činnosti pre bývalého šéfa ARAFu Valentina Balachničeva a vrcholového ruského trénera Alekseja Melnikova.[21]
V polovici januára zverejnila WADA druhú časť správy nezávislej vyšetrovacej komisie.[22]
Dvaja bývalí riaditelia RUSADy, Vjačesla Sinjev a Nikita Kamajev zomreli vo februári 2016.[23] Podľa The Sunday Times, Kamajev kontaktoval denník krátko pred svojou smrťou s plánom publikovať knihu so „skutočným príbehom športovej farmakológie a dopingu v Rusku od roku 1987“.[24]
V marci 2016 ARD odvysielala dokument „Russia’s Red Herrings“ s obvinením, že atléti dostávali od RUSADy avízo o plánovaných testoch a že RUSADA a ARAF spoločne dodávali ruským atlétom zakázane látky.[25] Podľa správy z mája 2016 v The New York Times, riaditeľ popredného laboratória, Grigorij Rodčenkov povedal, že dopingoví kontrolóri spolupracovali s ruskou tajnou službou FSB na štátom sponzorovanom dopingovom programe, v ktorom boli pozitívne vzorky moču vymienané cez dieru v stene laboratória za „čisté“ vzorky. Rodčenkov uviedol, že vzorky minimálne pätnástich ruských medailistov zo ZOH 2014 v Soči bolo takto „očistených“. [26] Devätnásteho mája 2016 menovala WADA Richarda McLarena vedúcim vyšetrovania podozrivých praktík z olympiády v Soči.[27]
Jún 2016 – Nový dokument ARD a čerstvá správa WADA
Dokument ARD z júna 2016 hovorí tom, že ruský minister športu Vitalij Mutko kryl doping futbalistu FK Krasnodar.[28] V tom istom mesiaci je Nick Davies, zástupca generálneho sekretára IAAF, predbežne odvolaný kvôli podozreniu, že bral peniaze za odďaľovanie zverejňovania mien dopujúcich ruských športovcov.[29] Podľa BBC, e-maily z júla 2013 ukazujú, že Davies preberal v elektronickej komunikácii možnosti ako odďialiť alebo zmierniť vyhlásenia o Rusoch, ktorí boli pozitívne testovaní.[30]
V júni 2016 WADA zverejenila správu, ktorá hovorí o tom, že práca jej anti-dopingových komisárov bola cielena marená “významným počtom ruských športovcov, ktorí sa vyhýbali kontrolám“ tým, že nahlasovali nedostatočné alebo nepravdivé údaje o svojej polohe alebo o miestach a časoch súťaží. Niektorí atléti nahlasovali ako svoju polohu vojenské oblasti, ktoré vyžadovali pre vstup špeciálne povolenie a niektoré národné majstrovstvá (vrátane kvalifikačných pre OH) sa konali v mestách s obmedzeným prístupom kvôli občianskym konfliktom a tak znemožňovali testovanie zúčastnených športovcov.[31] WADA tiež v správe uviedla, že komisári boli opakovane zastrašovaní agentami FSB, boli na dlhšiu dobu zadržiavaní pred vstupom na športoviská, sústavne monitorovaní tajnou službou, dodanie zoznamov zúčastnených športovcov bolo často umelo zdržiavané a balenia so vzorkami boli otvárané ruskými colníkmi.[31] Deväťdesiat percent ruských športovcov nereagovalo alebo „empaticky“ odmietlo keď ich WADA požiadala o vypočutie v rámci vyšetrovania.[32] Generálny riaditeľ David Howman povedal : „Vtedy bol ten správny čas pre tých, ktorí sa považovali za čistých, aby spolupracovali s WADOU. Mali deväť mesiacov, spústu času, ale nikto sa neprihlásil“.[32]
Viac ako 736 ruských športovcov sa medzi 15.2.2016 a 29.5.2016 cielene vyhlo dopingovej kontrole. (správa WADA z júna 2016)
Sedemnásteho júna 2016 dala IAAF na výnimočnom stretnutí „ruskej atletickej federácii (RusAF) ďalšiu možnosť na splnenie podmienok vyžadujúcich obnovenie členstva”.[33] Predseda vyšetrovacieho tímu Rune Andersen však doporučil neobnoviť Rusom členstvo po tom, ako predniesol správu, ktorá konštatovala, že Rusi podmienky neplnia a že existujú „detailné obvinenia, ktoré sú už teraz čiastočne preukázané, že ruské autority, ďaleko od anti-dopingových snáh, v skutočnosti riadia systematický doping a kryjú pozitívne dopingové testy“.[33] IAAF potom jednomyseľne schválila platnosť vylúčenia RuSAFu.[34]
O týždeň neskôr sa Medzinárodná vzpieračská federácia rozhodla uvaliť jednoročný zákaz na Rusko spoločne s dvoma inými krajinami. Ak IOC ratifikuje toto rozhodnutie, ruský vzpieračský tím bude mať zákaz štartovať na LOH v Riu.[35]
Júl 2016 – Správa Richarda McLarena
V júli 2016, Richard McLaren, kanadský právnik, zverejnil skoro stostranovú správu popisujúcu významný štátom podporovaný doping v Rusku.[36] McLaren bol menovaný WADOu aby vyšetril obvinenia pochádzajúce od Grigorija Rodčenka.[36] Celé vyšetrovanie trvalo 57 dní. McLaren v správe uvádza, že sa opiera o forenzné dôkazy, elektronickú komunikáciu a metadáta, zachovavajúc kriminálne štandardy vo vyšetrovaní. McLaren vo svojej správe ukázal „bez akýchkoľvek pochybností“, že ruské Ministerstvo športu, jeho anti-dopingová organizácia a štátna tajná služba FSB pomáhali ruským športovcom nielen pri podvádzaní na olympiáde v Soči, ale aj na letných olympijských hrách.[36] Správa konštatuje, že anti-dopingové laboratórium v Moskve „slúžilo pre krytie dopujúcich ruských športovcov“ v rámci „štátom riadeného a zabezpečeného systému“ používaním takzvanej „metodiky miznúcich pozitívnych testov“.[37] IOC vyhlásil, že telekonferencia, ktorá určí či bude Ruská Federácia úplne vylúčená z LOH v Riu sa bude konať devätnásteho júla. Rusko nechalo zmiznúť stovky pozitívnych testov svojich športovcov prakticky každého olympijského športu bez akéhokoľvek vysvetlenia.[38]
V rokoch 2011 až 2015 na pokyn ruského Ministerstva športu zmizlo viac ako 580 pozitívnych vzoriek ruských športovcov. (McLarenova správa z júla 2016)
Zdroje: